fbpx

Nosíme masky, alebo žijeme svoj sen (štyri dohody)

Čo je sen a čo je realita? To čo teraz žijeme je sen. Žijeme sen v bdelom stave. Jediný rozdiel medzi snom, keď spíme a snom v bdelom stave je, že v bdelom stave dokážeme vnímať súvislosti a pozorovať.

Poznáme vonkajší a vnútorný sen.

Tí čo žili pred nami vytvorili jeden veľký vonkajší sen, alebo rozprávku. Pomenujme  ho „Snom planéty“, alebo „Kniha zákona“, podľa štyroch dohôd. Sen planéty je súhrn všetkých malinkých snov tisícok ľudí, ktorí tu žili pred nami. Sú to sny, alebo rozprávky o rodine, o spoločnosti, o viere, o Zemi. Sen planéty obsahuje:

  1. Všetky pravidlá spoločnosti
  2. Zákony
  3. Náboženstvo
  4. Kultúry
  5. Školský systém
  6. Vládu
  7. Názory spoločnosti
  8. Spôsob akým sa prejavujeme
  9. Udalosti
  10. Sviatky

    Vonkajší sen nás učí ako sa správa spoločnosť v ktorej žijeme. Už ako malinkým nám tento sen vložili do hlavy prostredníctvom mamy, otca, škôl, náboženstva.

    Vďaka pozornosti vieme rozlišovať na to čo chceme vnímať. Čo vpustíme do svojej mysle a či tomuto snu budeme veriť a venovať mu pozornosť.

Ako malé deti sme sa naučili, čomu máme veriť, ako sa máme správať, čo je správne a čo je naopak nesprávne, čo je dobré a čo je zlé, čo je krásne a čo škaredé. 

Toto všetko sú však sny ľudí, ktorí tu žili pred nami a my sme sa ich len naučili. Ako deti sme sústreďovali pozornosť na všetko čo nám bolo ponúkané. V škole, v kostole, čo povedali rodičia, starí rodičia súrodenci.

Keď sme deti.....

Vtedy sme sa ešte nevedeli postaviť na odpor, alebo nesúhlas. Boli sme malí a báli sme sa trestu. Trest bol v tomto prípade neprijatie. Dospelí boli veľkí, silní a my sme mali strach prejaviť svoj nesúhlas.

Keď sme robili všetko podľa vonkajšieho snu boli sme dobrí a pochválení. Keď sme to urobili inak dostali sme trest. Prijatie bola aj je pre nás odmena

Táto potreba sa prenáša aj do dospelosti. Mnohokrát robíme veci, za ktoré sme pochválení, prijatí. A vtedy to nie sme my. Stávame sa súčasťou toho, čo nás naučili. Teda si prenášame potrebu uznania do dospelosti. Súťažíme o pozornosť a uznanie.

Snažíme sa potešiť okolie, mamu, otca, chceme byť prijatí a pochválení. Keď urobíme niečo mimo týchto pravidiel, dostavuje sa pocit, že nie som dosť dobrý. Berieme to ako trest. A vtedy sa stávame kópiou názorov spoločnosti, otca , matky. Nie sme to my.

Slepá viera v niečo čo vymyslel niekto iný

Tento vplyv Sna planéty je tak obrovský, že si ho prenášame až do dospelosti. Po čase už nepotrebujeme nikoho, kto by nám hovoril, ako čo máme robiť. Sme tak dobre vycvičení, že sa krotíme sami. Sami sa odmeňujeme a sami sa trestáme, keď neurobíme niečo podľa vonkajšieho sna.

Zoberme si to ako jednu veľkú Knihu zákona. V tejto knihe sú všetky pravidlá, ktoré vytvorili ľudia pred nami. A všetko čo v tejto knihe je, my podrobivo dodržiavame. Lebo tak nás to tak naučili. Sme v podstate naprogramovaní na určitý spôsob života, z ktorého sa nesmieme vykloniť. Dokonca ani v prípade, že my s tým nesúhlasíme.

Nosíme si v sebe rolu vnútorného Sudcu, ktorý posudzuje či všetko robíme správne a keď nie, dokážeme sami seba potrestať. Nie raz, nie dvakrát, ale tisíckrát za jednu chybu. Náš vnútorný sudca neustále sleduje každý náš krok. Po odsúdení nastupuje rola obete. Pocit nie som dosť dobrý, nezaslúžim si lásku, uznanie atď.

Tak slepo veríme programu, ktorý sme dostali ako deti, že dokážeme prijať do života človeka, ktorý nás trestá, trápi, týra. Stačí, aby to robil o kúsok menej ako  my trestáme sami seba. Vtedy si povieme, že si to zaslúžime.

Všetko čo robíme proti tejto veľkej knihe zákona v nás vytvára nepríjemné pocity, strach, úzkosť. Aj keď si uvedomujeme, že nesúhlasíme s týmito pravidlami aj tak sa v nich cítime bezpečne. Lebo v nich žijeme od narodenia.

Buďme sami sebou

Ale všetky tieto vonkajšie zákony sú sny a rozprávky niekoho iného, ktorým sme uverili. V podstate celý život kráčame proti svojej mysli. Svoj vnútorný hlas udusíme a potlačíme len preto, aby sme rešpektovali zákony, ktorým sami neveríme.

Takto nikdy nezistíme kto vlastne sme. Máme potrebu byť prijatí a milovaní. ALE prijímame a milujeme sami seba? Sme sami sebou, alebo žijeme podľa nezmyselných pravidiel okolia?

Skúsme sa zamyslieť.......

Neposudzujeme sa príliš často za to akí sme? Pokiaľ nepríjmeme seba nedokážeme prijať nikoho takého aký je. A neustále budeme posudzovať, sebaobviňovať, porovnávať, súdiť a trestať.

Napíšme si vlastný vnútorný sen, vlastnú knihu zákona, kde budú naše pravidlá. Kde budeme MY vo svojej vlastnej dokonalosti. Kde nedovolíme sami sebe ani okoliu posudzovať to, ako žijeme, ako sa správame. Staré zaužívané programy vieme ľahko zmeniť. Skúsme to. Zmeňte si pravidlá podľa seba.

V jednoduchom 4 dňovom kurze „Jednoduchá tvorba efektívnych autosugescií“, vám ukážem ako na to. Skúsme tento prvý krok k tomu „ Žiť svoj sen“.

Sledujme pravidelne čomu venujeme svoju pozornosť. Sledujme čo púšťame do svojej mysle. Sledujme myšlienky, ktorým dovoľujeme riadiť náš život.

Toltécka múdrosť nás vlastne učí byť samým sebou. Prijať sa, milovať sa, neposudzovať sa. Nič viac nič menej.