fbpx
Starostlivosť o myseľ – čo to znamená?

Ahojte 🙂 Starostlivosť o myseľ………..

Dnes som sa rozhodla trochu priblížiť čo to vlastne znamená starať sa o myseľ.

Nikto nás to predsa nikdy neučil. V školách taký predmet nie je. Čo je podľa mňa výrazný nedostatok. Deti by sa mali venovať sebarozvoju už v škole. Išli by do života inak pripravený.

Ezoterika, duchovno……internet je zahltený metódami, ako sa stať šťastným. Nikto ti však nepovie, že tento posun má svoju postupnosť.

Presne ako keď začínaš cvičiť. Prídeš do fitka, cvičíš hodinu a určite nemáš na bruchu tehličky. Treba tam chodiť pravidelne a venovať sa aj strave a iným veciam.

Ako teda vnímať postupnosť. Mne osobne sa veľmi páči Hierarchia duchovnej zrelosti podľa slov Leri Veleslava. Ten názov znie záhadne, ale v podstate sa nejedná o nič iné len o postupnosť v starostlivosti o myseľ.

Leri popísal hierarchiu do troch stupňov a prirovnal ju k spoločenským hrám, aby sme tomu lepšie rozumeli.

  1. Stupeň – začiatočník – Človeče nehnevaj sa

Je to hra kde o tvojom osude v hre rozhoduje kocka, dalo by sa povedať z 90%. Nie je tu priestor na taktizovanie. A aj keď malinký je posledné slovo má kocka. Jedným hodom kocky môžem prísť o všetko.

Pretavme to do života. Tento stupeň duchovnej zrelosti znamená, že sa spoliehame na hru osudu. Veríme v náhody. Pevne veríme, že pod vplyvom všetkých náhod a nehôd prežijeme. Nedívame sa na následky svojich činov. Nesledujeme, aké situácie sa nám stávajú, len sa v nich topíme a dúfame, že to prejde.

Ja keď som sa nachádzala na tomto stupni som si myslela, že mám vždy pravdu. Dokázalo ma rozčúliť keď nešlo všetko tak ako som chcela ja. Neustále som mala potrebu porovnávať sa s niekým a hlavne hodnotiť druhých. Dokonca som mala aj sklony ohovárať a kritizovať životy druhých, aj keď som nemala páru ako ich životy vyzerali.

Čím všetkým si museli prejsť, aby sa dostali tam kde sú teraz. Sama so sebou som si nevedela poradiť a vždy som najlepšie vedela čo majú robiť iní.

V tejto fáze som začala zasycovať hlavu sebarozvojovými technikami. Chcela som preskočiť prvý stupeň a ísť hneď do tretieho. Lenže hops…čo sa stalo?

Cítila som sa ešte horšie ako predtým. Hovorím si čo je ? Afirmujem, meditujem a ja neviem čo všetko ešte a nič. Toto nebude pre mňa.

Vtedy som si myslela, že to zvládnu len vyvolený. Taký čo majú na to povahu.

Nie je to tak. Prácu s mysľou zvládne každý, len jedno je najdôležitejšie  musí CHCIEŤ.

Vráťme sa ku hre. Na prvom stupni je najdôležitejšie zvládať svoje emócie. Udržať si rovnováhu, čo znamená, že ma neovplyvňujú emócie.

Viem s nimi narábať a dokonca sa s nimi viem aj hrať. 

Je v poriadku všímať si emócie. V žiadnom prípade to neznamená necitlivosť. Znamená to len, že JA nie som emócia. Som oveľa viac. 

Takže keď mám rozum a cit v rovnováhe môžem postúpiť na druhý stupeň. Rozum ma chráni a cit vedie. Keď toto zvládneme máme dvere otvorené do druhého stupňa.

Prejsť prvým stupňom nie je vôbec jednoduché, ale dá sa to verte mi. Zvládla som to aj ja. Trvalo to určitý čas, ale mám ho za sebou. O druhom stupni vám napíšem v ďalšom článku.

Usmej sa 🙂

Nika 🙂

Pozri Môj príbeh