fbpx

Aké máš vzťahy?

Skúsila si sa niekedy zamyslieť aké máš vzťahy?

Priznám sa, že ja som sa nad tým nikdy nezamýšľala. Nepovažovala som to za potrebné. Bola som vydatá a naše manželstvo začalo po 5 rokoch škrípať. Zrazu sme si nemali čo povedať. Poznáš to ? Prídeš domov z roboty a v podstate ťa už ani nezaujíma ako sa ten druhý má, alebo čo cíti.

My sme to nezvládli. 

Zvolili sme tú najľahšie cestu a rozviedli sme sa. Myslela som si, že po rozvode budem šťastná a spokojná. Keď mi nikto nebude hovoriť do toho čo mám robiť, kedy a ako. Zostala som s deťmi sama začali prichádzať úzkosti.

Ani by ma vtedy nenapadlo, že JA mám nejaký problém. Cítila som nespokojnosť tak som sa rozhodla, že keď budem mať partnera budem šťastná. Nestalo sa. 

4 roky vytrvalého schádzania a rozchádzania s Novým partnerom a nakoniec zo mňa zostal len vypľutý rezanec. 

NIČ. PRÁZDNO, PUSTATINA. Spokojnosť nikde. Kde je? Prečo nie som spokojná????? Nechápala som.

Teraz to už chápem. Muselo prejsť veľa dní. Musela som si naštudovať veľa vecí a postupne sa životom a skúsenosťami dopracovať k tomu, že partner ma šťastnou neurobí. 

Čože?

Áno je to tak. Vtedy mi došlo, že ak chcem rozdávať musím mať z čoho. Teda keď chcem lásku musím byť plná lásky, keď chcem dávať peniaze musím ich najprv mať, keď chcem ponúknuť pokoj v duši musím ho nájsť najprv sama v sebe.

A takto sa začalo moje prvé uvedomenie po rokoch používania rôznych techník na dosiahnutie rovnováhy.

V prvom rade musím milovať sama seba, ak chcem dať lásku niekomu inému. Ak chcem partnera, musím ho prijať takého aký je. Že sem tam zaspí na gauči akurát keď ja potrebujem vyniesť nákup, alebo si neodnesie tanier keď doje večeru. 

Videla si film Dobrý Will Hunting? Nie? Pozri si ho je perfektný. Liečil jedného mladého génia, ktorý sa nevedel vpratať do kože. Keď sa sťažoval na svoju partnerku psychológ mu povedal: “ Moja žena keď spala tak prdela. A bola to taká krásna drobnosť, ktorú sme vedeli len my dvaja“. 

Zdá sa mi to úžasné.

A vieš čo? Odnesiem ten tanier rada. Lebo práve pri takýchto drobnostiach si uvedomujem, že ani mne sa vždy nechce. Že keď som unavená a zaspím na gauči, tiež by som bola rada keby mi to nikto nevykrikoval. 

Tak som sa naučila pri každej veci, ktorá mi na partnerovi vadila premietnuť sa na jeho miesto. Vcítiť sa.

Kedysi som mala potrebu partnera akoby vychovávať, stále mu hovoriť čo má robiť a kedy. Vždy som presne “ vedela“ ako to má byť správne.

A keď sa nakoniec začal správať podľa mojich predstáv stratil u mňa status chlapa. Teraz je to pre mňa neuveriteľné. 

Ale aj k tomuto som sa musela dopracovať. Ale upokojím ťa. Dá sa to. 

Ono keď poriešiš sama seba, keď sa riadne pozrieš na zúbok všetkým blokom, ktoré v tebe zostali od výchovy rodičov, učiteľov či súrodencov. Poriešiť bloky. To sa ľahko povie, ale ako?

Aj to ťa naučím. neboj zvládneš to. 

Naučím ťa ľahko vážiť si samú seba, milovať seba, rešpektovať seba a byť spokojná so sebou. Čítala som peknú vetičku.. Neviem kto ju vymyslel, ale mal pravdu nabetón.

„Keď chceš s niekým žiť, musíš sa najprv naučiť žiť sama so sebou.“

A táto múdrosť to je podstata všetkých vzťahov. Či už k partnerovi alebo k deťom či ku kolegom v práci.

Veľa lásky 🙂

Nika 🙂

Pozri Môj príbeh